streda 30. apríla 2014

Zasnené nedeľné kočičky

Často neumývam vlasy a nevediem make-up. Načo by to aj bolo dobré na nedeľnej prechádzke počas mrholenia. A prečo by mal byť blog nejakou výkladnou skriňou, nablýskanou nástenkou, dávam tu reálne veci, a takto veru vyzerám často. 
V poslednej dobe sa mi už málokedy chce flákať mestom sama, toho som si odžila dosť, momentálne mám silné socializačné obdobie. Aj preto sme si s Tomášom od Libora „požičali“ Annu a opäť sme fotili spolu. (Minulú vesmírnu session fotenú Liborom si môžete pozrieť TU.) Nebaví ma, keď je blog furt o tom istom ksichte len v (v mojom prípade občas) inom oblečení. Okrem iného, piatelia človeka dosť nevedome či vedome ovplyvňujú aj čo sa týka štýlu, a je fajn si všímať tú súhru.
A ak by vás zaujímalo, aké kúzlo je v udržaní kabátu na pleciach, o žiadne čary sa nejedná. (Narážam na tento známy článok.) Najlepšie to funguje s oversized pánskym kabátom s vypchávkami na pleciach, a trochu kostnatejšími vytŕčajúcimi ramenami. 

Moju zníženú blogovú aktivitu zapríčiňuje súhra niekoľkých okolností. Mám pokazený počítač, takže nemám moc kde upravovať svoje fotky, v apríli som trčala v Brne, kde sa nediali žiadne poriadne akcie hodné blogového prezentovania, a je divoká párty sezóna, takže žijem vonku a nie na internetoch. Ale určite svitá na lepšie časy, budúci piatok 9.5. sa koná Wolfgang night at the castle v brnenskom Špilberku, a som zvedavá, čo holky z Wolfgang Store vymyslia.  Ďalší týždeň, od 12. do 18. mája zas prebieha Týden města, ktorého cieľom je zvýšiť záujem obyvateľov o verejný priestor a brnenské ulice ožijú rôznymi susedskými, kultúrnymi a dobrovoľníckymi aktivitami. Vidíme sa?









fotky: Tomáš Gál
Annin blog: Krautruck
miesto: Sušilova x Botanická,
Veveří, Brno

kabát: Tomášov, Jake*s
rolák: Tomášov, United Colors
of Benetton
nohavice: New Look
mokasíny: Moda in Pelle

nedeľa 20. apríla 2014

Neromantická nemainstreamová botanická záhrada

V botanickej záhrade nie je až taká pohoda, ako by sa mohlo zdať. Z jednej strany hučí Veveří, z druhej Kotlařská, otvorená je len do 15tej a vstup do skleníkov sa platí. V čase fotenia bola ešte dosť zaspatá, so stovkami trčiacich bielych lístkov (a trčiacich bielych kusov môjho stále dosť zimného oblečenia.)
Teraz to v nej bude už určite rozkvitnutejšie, tak si spravte prechádzku, vstup cez Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity, Kotlařská 2, Brno.








fotky: Tomáš Gál
na sebe mám: 
sveter, rifle: second hand
čiapka, boty: H&M

nedeľa 13. apríla 2014

Groupie po párty

Kožená bunda je jedným z mála kusov vrchného odevu, ktorý nemám oversized. Dokonca aj táto kvetovaná Jimi Hendrix (pánska!) košeľa sa približuje k mojej normálnej konfekčnej veľkosti. Šortky skryté pod dlhšou košeľou sú pre mňa už roky typické, toto je ale trochu extrémny prípad. Asi aj preto po mne ľudia v Brne veľmi divne pozerali. Alebo kvôli mojej sršiacej energio-neenergii a celkovému výrazu rozbitej fanušíčky po prekalených nociach. A tak to aj je, už dlho sa neštylizujem do „kostýmov“, ale žijem to.
Pozor: na moje pomery je to extrémna dávka usmievavých fotiek.








fotky: Tomáš Gál
miesto: Moravské náměstí, Brno
na sebe mám:
okuliare: Gate
košeľa, bunda, neviditeľné šortky: second hand
topánky: Moda in Pelle

Spätná väzba. Článok + rozhovor o Wine Snow White

Spätná väzba je pri blogovaní dôležitá, keby že sa mi žiadnej nedostáva, tak môžem fotiť len do priečinku v počítači a myšlienky ukladať do šuflíku, či rovno nechať vyfučať z hlavy. Za akúkoľvek som rada, pomôže mi pozrieť sa na to, čo tu robím očami iného. 
Veľmi ma teda potešil článok od Zuzky z Letem blogosvětem. Je síce už niečo vyše mesiaca starý, ale mne tu všetko veľmi trvá. 

Z iného súdku je príspevok Magdy na Polar Nights. Je to totiž rozhovor, z ktorého som mala spočiatku strach, keďže normálne o blogu takmer vôbec nehovorím. Nad otázkami som sa musela ozaj poriadne zamyslieť a na mnoho vecí som prišla až vďaka nim. Rada prostredníctvom druhých ľudí objavujem samú seba. Otázok je síce len 5, ale dosť som sa rozpísala, a oproti tomu, ako na blogu nezverejňujem takmer žiadne detaily z môjho života, sa z rozhovore dozviete dosť „intímností“ či informácie zo „zákulisia“ blogu. 

(A kedže máte radi fotky, jednu na oživenie pridám. Klasicky od Tomáša, v Leporele +, kde mi požičali čelenku Tyformy.)

utorok 8. apríla 2014

Votrelci z planéty koček

S Annou a Liborom sa trávi čas príjemne. Preto je v poslednej dobe zvýšený počet príspevkov tvorený v ich spoločnosti. Na fotení v interiéroch Hvězdárny a planetária Brno sme sa dohodli už po zverejnení fotiek, ktoré sme robili s Tomášom vonku. Až zahanbene zhodli na tom, že vnútri sme nikdy neboli, a vždy sme sa tam aj trochu báli vojsť. Ten pocit ma sprevádzal aj teraz. Spôsobovala ho čistota budovy? Strach z neznámeho? Z toho, že nás vyhodia? Boli sme Votrelci. Našťastie sa nič také nekonalo. Obrovská (v noci svietiaca) vesmírna stena, ktorá zaberá 3 poschodia, je z časti vo voľne prístupnom priestore, tak isto aj terasa s výhľadom. Ale nakoniec sme zavítali aj do útrob.
Vesmírnu posádku okupujúcu priestor riadil Libor, ktorý starostlivo, trpezlivo a veľmi dôsledne aj spracovával získané údaje. Tých je veľké množstvo, časť (pohyblivá a dosť trippy) už bola elektronicky vydaná u Anny, pár doplňujúcich údajov bolo vyslaných aj na sociálnu sieť. Užite si let.








tričko, kraťasy (odstrihnuté z dlhých) : second hand, silónky, boty: H&M

nedeľa 6. apríla 2014

Pohodlná maximalistka

Popretie siluety, veľké čísla, účelné vrstvenie, pánske veci, schválne „antisexy“ strihy patria medzi moje typické znaky. Napriek tomu predkladanú kombináciu nemám úplne bežnú.
A s farbami hotelu ladím čistou náhodou! Akosi tie správne prostredia priťahujem. Často podvedome.



fotky: Tomáš Gál
lokalita: pred Hotelom International, Brno
na sebe mám:
šiltovka: Orsay (?)
náušnice: diy
sveter (Tomášov), rifle, kabelka: second hand
kabát (Tomášov): H&M
boty: vintage

utorok 1. apríla 2014

Konečná: Brno


pro brno o brně, o konci světa. pár písmenek a pohlednic, příběhů.

Jeden z mojich obľúbených vtipov o Brne vlastne vôbec nie je vtip.

Brno je nemecké centrum spojené šalinami s českými dedinami.

Z historického hľadiska je to fakt, ktorého dopad je výrazne citeľný aj v súčasnosti.
Ako často väčšina ľudí prechodne žijúcich v Brne prekračuje v dopravnom prostriedku hranicu (nepochopenej) zóny 100? Zväčša pri ceste do Kampusu, či na Technologický park. A ako často dobrovoľne, cielene a s nadšením? A viete, čo je na samých okrajoch zóny 101? 

Sadnúť do náhodnej šalinky, odviesť sa až na konečnú, na kolenách mapa a nadšené pozorovanie toho, čo vidím za oknom, patrilo najmä môj prvý brnenský rok k hlavnej náplni voľného času. Akonáhle sa prekročí druhý mestský okruh, človek sa dostáva do iného sveta. Je na výlete. Na malomeste. Na dedine. V lese. Vystúpiť a pozorovať svojrázny život tak odlišný od toho rozmaznaného, (relatívne) upraveného, kaviarenského, v komfortnej bubline centrum. Nebáť sa prekročiť hranice, najlepšie zážitky často čakajú práve za nimi. 

A ak sa bojíte vydať na túru sami, Konečná: Brno bude vašim sprievodcom. Nezľaknite sa opisov určitých miest, ktoré sa zdajú príliš drsné, či naturalisticky zobrazené. Oni nehľadajú špinu, či extrémy, prezentujú Brno také, aké je. A vedzte, že tých konečných je v Brne obrovské množstvo a škála akejsi objektívnej príjemnosti je v nich pestro zastúpená. Dozviete sa aj dačo nové o fungovaní, režime či histórii šaliniek, viď reporty z vozovní. A pozriete sa na množstvo miest, kde ste napriek veľkosti (či skôr zdanlivej malosti) Brna s veľkou pravdepodobnosťou ešte nikdy neboli. 

Píše Vladan, fotí a gifkuje Libor. Práve s nimi sa konal Fotovýlet na konečnej, kde sme sa im s Annou vtreli do remesla. Ich článok pesničku z Obřan nájdete TU, môj „backstage“ fotoreport nižšie. Pripájam FB funpage pre záujemcov.


(A k téme spoznávania a užívania mesta sa budem ešte vracať.)