štvrtok, 23. júla 2015

Ostať v pohybe

Druhá časť fotiek pre cestovateľský pop up v Pokojíku, prvú ste mohli vidieť TU a hromadu ďalších samozrejme na jeho fb.

Keď sa na ne pozriem dokopy, vystihujú presný obraz môjho leta vo všeobecnosti, snáď odjakživa - na jednej strane vysoké tempo dlhotrvajúcej akčnosti, keď chcem a môžem zvládať milion aktivít, na ktoré energia prichádza z neznámych zdrojov, na druhej vypnutie, zavretie sa, odstrihnutie od sveta aj od seba samej, ovládnutie nečinnosťou a ničotou. To však prichádza z rôznych príčin samé, samozrejme to nie je stav, ktorý by som žiadala, a snažila som sa oň vedome pričiniť.
Miestami sa chytá na mňa aj tento rok, ale nechcem mu dávať primoc šancí.
Myseľ aj telo by mali ostať v pohybe, čoho najzákladnejšou jednotkou je prechádzka osamote.
Idem sa hýbať, a vy?

oblečko a veci okolo (okrem okuliarov) nájdete v Pokojíku
fotil Alex Belyaev





pondelok, 20. júla 2015

Odhodlanie


Alone on a Mountaintop, autobiografický príbeh od Jacka Kerouaca, mi prišiel na rozum pri dávnejšom vymýšľaní konceptu tohto leta. Prúdom udalostí a myšlienok som sa nakoniec rozhodla nebyť na seba taká krutá, avšak idey samoty, sily, pokoja či odhodlania ostali. Tie musím občas preložiť zmäteným pobehovaním po výbehu, tj. akčnosťou, spontánnosťou, rýchlym a cieleným presúvaním sa.

Fotky vznikli pre Pokojík, ktorého aktuálny pop-up má tému cestovanie. Keď som prvý krát videla tú zozbieranú kolekciu, bolo mi jasné, že musím byť toho súčasťou. Je pre mňa návratom do detstva, odhadzovaním nánosov, ktoré sa za roky nahromadili, nachádzanie starých podstát a spájanie ich so súčasnými. Vedúca linka je ale stále prítomná, mienim ju posilňovať, či už v mojom živote, alebo v tom, čo sa objaví tu.








všetko čo mám na sebe (okrem Timberlandov z druhého outfitu) nájdete v Pokojíku

streda, 15. júla 2015

Chcem chodiť v plachte





Konečne som vymyslela koncept letného obliekania sa, a na druhý deň som tú plachtu aj našla.
Šaty z jedného kusa látky, pod ktorým fajne prefukuje a nič sa nikde nelepí.
Aj za cenu optických 10 kilo hore - na tých nesprávnych miestach. 
V lete nepotrebujem nič ukazovať a  najradšej by som chodila kanálmi. Klimatizovanými.

šaty: second hand
klobúk: H&M
Martensky: vinted
látková taška: Pokojík
látkový batoh: Jumpy
okuliare: Primark

lokalita: Čápkova, Brno

fotky: Tomáš Gál
















































nedeľa, 12. júla 2015

Drobné výlety





Výletný pocit u mňa nenavodí len cestovanie za hranice kraja či štátu, aj vstup na nepoznané územie inej štvrti sa môže stať dobrodružným preskúmavaním nového.

Výstup do VUT areálu na Kravej hore nás odmenil otvorenými ateliérmi umelcov počas každoročne sa konajúcej akcie OPEN STUDIOS.
Výnimočná príležitosť pobudnúť v týchto podnetných miestach a pokecať s umelcami.
Ten, kde sme sa zabývali a totálne si ho zamilovali vlastní Václav Kočí.

(Viac nájdeš na Pojď na verni!)






































Okolo troch výškových budov na pomedzí Veveří, Královho pola a Žabovřesk človek len tak bežne nemá dôvod ísť.
Tiež som vždy vyšla maximálne na plošinu zo schodov od Billy a bola učarovaná tým priestranstvom na pomery Brna-Stred. Raz som si dala aj obchôdzku pomedzy ne a užívala si hru línií a perspektív.





















































Industra je ďalším miestom, ktoré je priamo v meste, ale jeho návšteva je vždy malým výletom. Či už na kole, alebo dlhou prechádkou od poslednej zastávky MHDčky. Naposledy som si tam užívala módnu prehliadku Paradox a teším sa na nejaké jej ďalšie návštevy v lete.



























Vliezť do niektorých vnútroblokov je ako otvoriť dvere do Narnie, o tom som už písala, a ešte sa to zrejme bude opakovať, sú totiž mojou srdcovkou. O tomto obrovskom na Pekařskej je toho aj dosť popísané - rada si zisťujem históriu miest, ktorými chodím.

A ak Brno smrdí, stačí nastúpiť na hociktorý autobus do akejkoľvekj najbližšej dediny a nechať sa unášať kilometrami ciest čakajúcimi na nejaké dianie.

(Fotky na Lomo LC-A, v opatere od Lomography Czechoslovakia
film z DMky)

pondelok, 22. júna 2015

O krásnom Londýne

Jeho prechádzaním som neustále videla porovnanie krásy Paríža a Londýna od môjho bývalého profesora. 
Paríž je krajší, lenže ten sa vzdal, zatiaľ čo Londýn bol bombardovaný, v tom ho v kráse predčí.

Harmónie odlišností, ľudské, umelecké.
Eklektizmus nikde nevyzerá lepšie.

















utorok, 16. júna 2015

Vnútorný vonkajší priestor

O vytvorenie pocitu vonkajšieho priestoru v uzavretom vnútornom sa neúspešne pokúšajú obchodné galérie či filmové inscenácie starších epôch.
Ale podarilo sa to tam, kde to nikto neplánoval, nie ľudským pričinením, kde si čas a príroda zaberajú svoje územie a pretvárajú podľa vlastných možností.
Najmä tento roh v nefunkčnej a len príležitostne využívanej časti priemyselného areálu Mosilana pôsobil mätúcim dojmom.
Kopa napadaného lístia by chcela zamieť, ako na podstienke pred domom.
Ale nie je to divné, že sme vnútri?
Premeny priestoru ma rovnako ako jeho skúmanie všetkými zmyslami vždy neuveriteľne nadchýnajú, preto som si tento výnimočný pobyt v inak nie dostupných priestoroch náležite užila.
Spomienky v digitálnej podobe sa však asi nepozdávali Liborovmu foťáku, ktorý nám z  nich nechal len zlomok. Zvyšok prehnal grafickými úpravami aj bez photoshopu...





fotky: Libor Galia
miesto: Mosilana, Brno

top: vintage
rifle: second hand
boty: H&M

piatok, 22. mája 2015

Priestor je v predstavách človeka miestom

Keď som sa snažila o tematický výber fotiek z niekoľkých filmov do tohto článku, uvedomila som si, že už dlhšiu dobu fotím priestor. Tak, ako ho vnímam, ako sa v ňom cítim, čo vo mne vyvoláva. Hoci žijeme v tom, čo sa odohráva bezprostredne okolo, myšlienky siahajú do hĺbok, dialok a výšok a vytvárajú v hlave nové rozmery vnímania miesta a nášho zasadenia do neho. O to intenzívnejšie, ak si ho užívame sami. A na cestách.



Jeseň leta na pomedzí balkónových dverí na Karlíne, skoré ráno, či neskorý večer? Slnko je hore už príliš dávno, ale sobotná atmosféra je pomalá a vláčna. Sú tí tam dole, pod stromami, snáď až niekde pri koreňoch, v ešte tmavých uliciach, my sme sa vzniesli vyššie, za čo sa nám dostalo odmien, uvideli sme ďalšie stupne, ako keď vyjdete z doliny na horu, z letiska nad oblaky, ďalší rozmer. 
Furt ten istý svet? 



Niekoľko hodín neskôr, opäť prechod do inej fázy dňa. Tie súvisia vo väčšine prípadov so svetlom, počasím sme ovplyvňovaní viac, ako by bolo vhodné či výhodné. Čistota a veľkoleposť Veltržného paláca príjemne znekľudnuje, chcela by som mať z neho viac, ako sa dá poňať len očami. Hladiť secesné sochy vo vnútri a tanovať s nimi, veď vyzerajú, že presne pre to sú stvorené.



Lyon, strecha obchodného centra La Part Dieu. Špinavoružový betón pod nohami, priehľady na mesto, odlesky zmrákajúcej sa oblohy vo farebných sklách kancelárskych budov.
Dokonalá samota, zavŕšenie jedného boja, pred sebou ďalší, nejasné očakávania, predimenzované pocity epickosti, chvíľky len a len pre mňa, s ktorými sa snažím vynakladať, ako to len ide. 



Opäť v Prahe. Sedím vo svojom kútku v obľúbenej Malej Rybe a hľadám niečo pod dnami pohárikov. Z poetiky ma do súčasnej doby vráti Tomáš s pozvaním na afterku po Designbloku. Ževraj v nejakej opustenej funkcionalistickej budove na Václaváku. Využívam vymoženosti hladkacieho telefónu a táto informácia sa pre mňa stáva jednoznačným presvedčovacím argumentom. Palácu u Svýbů či Alfa - to sa mi ale nepáči, ju máme v Brne. Veľkolepé priestory, nevyužívané, okuchané až na betón čakajú na svoje ďalšie veľké dni. Zatiaľ hostia len premárnený potenciál jednej možne dobrej, zlej akcie.


Ulička vlaku do Olomouca. Pôsobí strašidelne, to vďaka neistote, ktorú vyvoláva. Skrýva plno možností, nečakané zvraty a konce. Vyústenie nie úplne konvenčnej párty sa rozhodne nedá stropercentne predpokladať, možnosti sú otvorené. Už ich bolo príliš veľa, aj rovnakých, ktorých deje sa zlievajú dokopy. Preto idem po tých v nových súvislostiach.


,,Ať už prostor a čas znamenají cokoli, místo a příležitost znamenají více. Prostor je v představách člověka místem, a čas je v představách člověka příležitost.´´ 
Aldo van Eyck