štvrtok 25. decembra 2014

Betóny

Nový park pred Janáčkovým divadlom pôsobí na prvý pohľad, najmä ten virtuálny, dokonale. Symetricky usporiadané objekty na veľkej, čistej ploche pred samotnou budovou posilňujú jej monumentalitu, vzhľadovo príťažlivý pohľadový betón teší oko a trávnatý terén upravený do vĺn láka k piknikovaniu. 
Akonáhle sa však rozhodnete otestovať jeho kvality aj v praxi, narazíte na mnohé úskalia. 
Zistíte, že na tomto obrovskom priestore sa nenachádza ani jeden jediný odpadový kôš.
Piknik si veľmi rýchlo rozmyslíte, vzhľadom k rušnému a nehostinnému kútu centra Brno, kde sa park nachádza. Odvrátená časť za ''hradbami'', kde sa nik necíti príjemne a nechce tráviť čas inak ako rýchlym presunom.
Ak sem zavítate večer, ohúri vás fontána, o ktorej neviete, či svojou farebnosťou propaguje Gay Pride alebo Žít Brno. V najlepšom prípade sa len neuveriteľne pobúrite, v horšom dostanete hysterický záchvat, v tom najhoršom epileptický. 
Už len čakám, kedy na nej začnú chodiť reklamy.
Momentálne však môj estetický fašizmus ukľudnuje fakt, že vodné prvky musia byť počas zimy vypnuté.

S čím som ale naopak dokonale spokojná, sú tieto kusy handier.
Dlho som zháňala pohodlné tenisky, výlučné nosenie pevných kožených bôt s rovnými podrážkami
prestalo vyhovovať môjmu živnotnému štýlu rovnako ako kedysi opätky. 
New Balanckám som sa však bránila, ale neprišla som na lepšiu možnosť v pomere dizajn/výkon/cena. Boli jednoznačne kúpou roka.
Na betónový kabát som sa už nemohla dočkať, na svoju príležitosť čakal od konca minulej zimy.
Zlodejský pytel Jumpy Robber som objavila na vianočných trhoch v Industre.
Najobyčajnejšie najskinny čierny rifle zoženiete prekvapivo v C&A.
Sveter vysnívanej farby a hrúbky v bazári v neďalekej veľmi príjemnej Šesté Větvi, putoval okamžite na mňa.
Zabudla som si totiž čiapku, rukavice a šál doma. 
V tom sa nemôžem sťažovať na nič, len na seba.

fotky: Libor Galia
miesto: park pred Janáčkovým divadlom, Brno

kabát: Camaïeu
košeľa: second hand
sveter: bazár
nohavice: C&A
tenisky: New Balance
batoh: Jumpy

nedeľa 23. novembra 2014

V izbe


Tieto fotky spáchané Karolinou Cermanovou vznikli na pomery blogového vnímania času už veľmi dávno. Niekedy v máji, z rovnakého dňa máme aj sériu Radosť z okupovania priestoru , kde sme si užívali Masarykovu štvrť do hĺbky. Zverejnené však bohužiaľ mohli byť až teraz.

Fotili sa pre sériu U blogerek doma, kde nie je podľa mňa vybratá úplne šťastná fotka, a bolo by mi ľúto tie ostatné nechať len tak, preto prinášam malý výber. Neaktuálny v tom,
že to moja izba už nie je. Narozdiel od predmetov naokolo.

Keď dávam kredit handrám, prečo by som nedala aj pár iným veciam, ktorými sa obklopujem:

ružová košeľa, second hand/diy
vzorované legíny, LeAndrea

zlaté vianočné žiarovky ako ideálny párty doplnok: Ikea
palety na posteľ sa dajú nájsť, kožušina pred posteľ zo sekáča, tá na krku zo striebornej líšky vintage, batoh MumRay ste videli už asi milión krát

steny: pohľadnica kubistickej cukorničky od Pavla Janáka, zatiaľ len pohľadnica, keď budem veľká, kúpim si takú.
grafiky krištáľov + plagát na Týden města - Ján Solčáni
notoricky známe fotky z prvého vydania Blue Paper
plagát na akciu Hertz | Kunst-Plattform
plagát na akciu ABBA & AVA




pondelok 17. novembra 2014

Otázky po pôvode oblečenia

Bavlnený bodkovaný top a kraťasy, slovenská výroba,
malý obchodík na malomeste, podedené po mame.
Článok na WE ARE / jemne predstavujúci projekt Local Icons, ale skôr zameraný aspoň na počiatočné zamyslenie sa nad pôvodom nášho oblečenia, ma nielenže prinútil k rozsiahlejšiemu komentáru, ale aj k opakujúcemu sa zamysleniu, prečo o takýchto prístupoch a spôsobe uvažovania nepíšem aj ja.
Čoraz väčšie povedomie o podmienkach v azijskích textilných továrňach zásobujúcich reťazce, kde bežne nakupujeme, uvedomovanie si pomerov ceny/ kvality/ umeleckej hodnoty a mnoho ďalších veličín, z toho vyplývajúcu potrebu po ''výkonejších'' kusoch na dlhodobé používanie ma čím ďalej tým viac nútilo bojkotovať reťazce.
A to rozhodne nepatrím k ľudom, ktorý by v šialenstve zliav nakupovali tony handier na jedno použitie. Môj šatník sa už dlhé dlhé roky tvorí približne 75% vecí zo sekáča, počenú časť tvoria aj inak nadobudnuté vintage veci, povymieňané, podedené, prerobené, takže počet nových kusov masovej, prevažne ázijskej, výroby nie je ktovieako hrozivý. Napriek tomu môj odpor k reťazcom silnie, a za poslednú dobu pozorujem, že takmer všetky nové veci zadovážené v kamenných obchodoch u nás pochádzajú z H&Mka, ktoré aspoň miestami vykazuje určitú snahu o zlepšenie situácie.

Veľmi pomaly pribudne aj niečo domáce či zahraničné dizajnové a na úrovni. Je to však u mňa otázka financií, nie nedostatočne osvieteného myslenia.
Existuje však aj ďalší typ obchodov. Tradičná domáca výroba, z kvalitných funkčných materiálov, kde nenájdeme módne úlety posledného týždňa, ktoré po ďalšom týždni omrzia, ale nadčasové kombinovateľné kúsky, ktoré môžu byť pre mnohých z nás základmi šatníka. Takým bol aj rolák, ktorý si holky ku vizuálnej zložke článku rôzne nakombinovali. 
Tých obchodov je dosť, len ich treba vedieť hľadať. A to ma vracia k otázke, prečo nad zamyslením sa nad pôvodom oblečenia nikdy nejako priamejšie nepíšem. Odpoveďou mi vždy bolo, že to musí predsa logicky vychádzať napríklad už len z toho, že v každom outfite nájdete sekáčové veci, či prípadné krátke príbehy o získaných veciach. 
Ale zrejme by to chcelo do očí bijúcejšiu osvetu. A zameranie sa na obchody vyššie zmieneného typu by mohlo byť vodítkom.
Diskusia je potrebná.
Máte podobné pocity v poslednej dobe aj Vy?

piatok 7. novembra 2014

Takmer celá vínová


Ak by som mala byť odetá do monochromatického looku inej farby ako čiernej, bola by to jednoznačne  vínová. Chýbajú mi vlastne už iba topánky, aby som to mohla uskutočniť.

Už dlho sa zdá, že sa táto farba zmocnila môjho šatníka a mysle, v skutočnosti je to naopak. Vždy jej tam bolo hodne, len som ju ešte neobjavila. A rozhodne neprechádzam žiadnym vínovým obdobím, ako boli tie krátke oranžové, tyrkysové a fialové v puberte.

Našla som farbu, ktorá mi najviac sedí a zároveň ma vystihuje. Má vlastnosti červenej - ale v temnejšom móde. Je mierne tajomná, zašpinená, nie prvoplánovo výrazná. Honosná, pútavá a ľahko identifikovateľná, ako jedna z mála nezákladných a nedoplnkových farieb, ktorej názov dokážu uhádnuť aj muži, len si musia spomenúť na víno.
Som Vínová Snehulienka, a na detskú otázku o obľúbenej farbe už dokážem odpovedať.









































































































fotky: Tomáš Gál
lokalita: rôzne po Malej Strane, Praha


kabát: second hand, 
požičaný od Nely 
(a stále verím, že raz bude môj)
nohavicový kostým: second hand
top, boty: H&M
batoh: Fjällräven
okuliare: Tiger

utorok 28. októbra 2014

Tajomná záhrada


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prostredie na fotkách sa nachádza uprostred odľahlého lesa s rozpadajúcimi sa rekvizitami po natáčaní mysteriózneho thrilleru pekných pár desiatok rokov dozadu. Skutočnosť taká prozaická nie je. 
A možno práveže paradoxne je. Jedná sa o časť pravdepodobne najväčšieho a najzelenšieho vnútrobloku v Brne, ktorého iný kus na druhej strane som niekedy obývala aj ja. Teraz si ho môžem občas užiť z iného uhlu, od Libora a Aničky, ktorý ma previedli týmto skrytým pokladom.
Rôznorodé dreviny a byliny samé vytvárajú špecifický kolorit, tak netypický a ojedinelý pre mestské prostredie. Atmésféru dotvára polorozpadnutý histirizujúci altánok, ktorý už zrejme ani nepamätá na svoje najlepšie časy.
Je dobre, že nie o každý meter štvorcový v meste je starané. Prílišná čistota, uhladenosť, presnosť a poriadok by v nás potláčali fantáziu, zmysel pre hru, či dobrodružnú povahu. 
Tých sa nevzdám celý život.







 viac materiálu má: Krautruck
fotil, gifkoval: Libor Galia
túlim sa a obdivujem s: Anna Sioux
nosím: kabát: second hand, sukňa, boty: H&M, tričko: BooHoo od Love Ender

pondelok 13. októbra 2014

Inšpirácia dizajnom


Inšpirácia pri výbere toho, čo a prečo na seba, môže pochádzať z nekonečného množstva zdrojov. Od tých prvoplánových, ako sú módne kampane, blogy, filmy, historické etapy, k zložitejším a abstaktnejším, ako architektúra, či životné štýly, ktoré oblečenie primárne nezobrazujú, ale dajú sa z nich vyabstrahovať vzťahy medzi materiálmi, plochami, spôsobmi užívania...
Dizajn by som zaradila niekde do stredu tejto pomyselnej množiny. Pracuje totiž s podobnými prostriedkami ako móda, ale je na nás, aby sme prenikli do jeho štruktúry, a vybrali si z nej to, čo chceme ďalej použiť.
Preto ma potešili tieto koláže z francúzskeho časopisu Ideat (spomínala som ho už TU), ktorý sa móde venuje len veľmi okrajovo.




streda 8. októbra 2014

Glitrová sezóna

Glitre (třpytky) a blyštivé veci vo všeobecnosti sa mi vždy spájali so zimou. Cestami predvianočným vysvieteným mestom, keď už o štvrtej je tma, a nedostatok prirodzeného svetla si musíme vynahrádzať jeho umelými náhradami. Dlhými zimnými večermi, ktoré volajú po hravom a teplom zútulení svetlom. Čerstvým prašanom, na ktorom sa svetelným odrazom lámp či mesiaca tvoria farebné ligotavé kryštáliky. Sviatočnými dňami, keď chceme všetci žiariť, či už duchom, tým, čo máme na sebe, či v neposlednom rade - v sebe.

Tento rok ale prišla glitrová sezóna omnoho skôr a v úplne iných kontextoch. Ani už presne neviem, ako sa to odštartovalo, začiatok bol pozvoľný. Najskôr v súkromí, trochu sme sa hanbili chodiť svetielkujúc, cez fázu ´´na párty je to úplne v poriadku´´, masívnu revolúciu, kde sme vytvárali armády shiny happy people až k bežnej súčasti denného líčenia, hoci v dosť decentnejšej podobe.



S glitrami je ale všetko krajšie, nielen vy, ale aj vaše videnie, keď sa usadia na mihalniciach na kraji oka, a vy pozriete do boku. Pre oveľa silnejší efekt odporúčam slnečné okuliare a pohľad smerom k slnku. Magické vizuálne efekty zaručené.

A tak mám celú kozmetickú taštičku od týchto malých
zmrdov a aj 2 týždne po nejakej väčšej akcii si ich nachádzam na rôznych miestach po tele. Vzdám sa ich však, až keď nájdem niečo lepšie. Ale taký materiál je už asi nielen za hranicou ľudskej vynaliezavosti, ale aj predstavivosti.




crop top: Drevená Helena
nohavice: Zara

fotky: Tomáš Gál
miesto: pred Veletržným palácom, Pražský friendly neighbourhood Letná.

streda 1. októbra 2014

Oranžový huňatý náhrdelník

Určitou kombináciou génov a výchovy som nadobudla vlastnosť, ktorá je dvojsečnou zbraňou. Takmer nikdy nič nevyhadzujem, mám tendenciu zachovávať a doma uskladňovať kvantá vecí, o ktorých som presvedčená, že raz nájdu využitie. Tak množstvá pokladov čakajú často aj roky, aby som im vdýchla nový život. A niekedy sa to podarí.
Tento šál som si kúpila v 13tich, keď som mala mániu oranžovej farby (a huňatom všetkom možnom, to mi ale ostalo), po jej vypršaní a skonštatovaní, že daný kúsok je neuveriteľným gýčom, putoval do jednej z milióna krabíc s odloženými vecami.
foto: Jana Longaverova
Občas som naň ale narazila, a rozmýšľala nad
možným ďalším využitím. Farba bola príliš divoká a neprichádzalo do úvahy ho nosiť v pôvodnom stave.
Vnuknutie som dostala až po zhliadnutí tohto obrázku, kde majú holky nádherné náhrdelníky Samodiva, ktorých divoké farby tlmí sivé oblečenie.
Nápad bol na svete a začala som s premenou. Odstrihla som hebučké bambuľky, zaobstarala niť, ihlu, stredne hrubú zlatú reťaz, vymyslela kompozíciu a dala dohromady.
Šálu som odstrihla aj strapce a prvý krát mohol vyniknúť jeho farebný prechod.
A s radosťou ho vrátim do môjho jesenného šatníka.




foto: Libor Galia
A že náhrdelník nejde len k sivej, ste už mohli vidieť v tomto poste.

pondelok 15. septembra 2014

Platformami po hladine





Ten pocit, keď sa niečo deje vo friendly neighbourhoode, a vy neviete čo. 
Blok medzi ulicami Veveří, Pekárenskou, Kounicovou a Závodní už veľa rokov pomaly chátra a rozpadá sa. Platené parkovisko na ňom je takmer vždy prázdne, maximálne tak slúži zákazníkom voľne pohodeného Albertu v strede tohto brownfieldu v centre. Využívajú ho aj bezdomovci či chodci diagonálne si skracujúci cestu. Veľký prázdny priestor bez zástavby praje večernému slnku a prírode, ktorá si ho berie späť. Dakedy tu muselo byť živo, dnes už len miznúce ruiny môžu pripomenúť niekdajšie objekty vojenských pekární. Otázka je, čo sa bude diať ďalej? Z projektu z pred pár rokov (našťastie) vzišlo a odvtedy som žiadne nové oficiálne správy nenašla. Na um mi prichádza jeden článok pravdepodobne z Idnesu, ktorý som niekedy dávnejšie zahliadla, ale zľahla sa po ňom zem. 
Neviete to vy?

fotky: Libor Galia
košeľa: second hand, boty: H&M


streda 10. septembra 2014

V Prahe na dedine




























Ísť do rušnej Prahy na konci vyhrotenej sezóny sa mi pôvodne chvíľami nezdalo ako dobrý nápad. Namiesto ruchu veľkomesta som totiž mala chuť stráviť pár dní radšej niekde na vidieckej chate pri lese. Ale stačilo pár dobrých rozhodnutí, pár dobrých ľudí okolo seba a vesmír bol opäť raz na chvíľu v rovnováhe. Po náklade techna si telo žiadalo zrelaxovať, ideálne prechádzkou po pokojných miestach, kde som ešte nebola. Ako pomocník na preskúmavanie Prahy je ideálna stránka Praha Neznámá, kde som len tak náhodne vybrala nejakú popísanú lokalitu. Bola to Kolonie Domov, dedinským kľudom pôsobiace ulice na kraji Žižkova. A dve prázdne futbalové ihriská kúsok za ňou. 
Radi preskúmavate? Len tak bez mapy, kade vás nohy zavedú, alebo máte konkrétne určený cieľ?
U mňa platí, že cieľ je samotná cesta, a najradšej mám kombináciu oboch spôsobov. Zhruba viem, čo od výletu mám očakávať, ale nechávam množstvo priestoru pre... iné priestory. 
Do Prahy sa budem v blízkej dobre vracať častejšie, jednak za to môže nadupaná koncertná sezóna, ale hlavne tam migrujúci kamaráti. (A pol litrové Matéčko za 40kč vo večierke.)

Viac fotiek má Karolina Cermanová
Okrem nej sú so mnou Love Ender a Daniela Pešková