utorok, 28. októbra 2014

Tajomná záhrada


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prostredie na fotkách sa nachádza uprostred odľahlého lesa s rozpadajúcimi sa rekvizitami po natáčaní mysteriózneho thrilleru pekných pár desiatok rokov dozadu. Skutočnosť taká prozaická nie je. 
A možno práveže paradoxne je. Jedná sa o časť pravdepodobne najväčšieho a najzelenšieho vnútrobloku v Brne, ktorého iný kus na druhej strane som niekedy obývala aj ja. Teraz si ho môžem občas užiť z iného uhlu, od Libora a Aničky, ktorý ma previedli týmto skrytým pokladom.
Rôznorodé dreviny a byliny samé vytvárajú špecifický kolorit, tak netypický a ojedinelý pre mestské prostredie. Atmésféru dotvára polorozpadnutý histirizujúci altánok, ktorý už zrejme ani nepamätá na svoje najlepšie časy.
Je dobre, že nie o každý meter štvorcový v meste je starané. Prílišná čistota, uhladenosť, presnosť a poriadok by v nás potláčali fantáziu, zmysel pre hru, či dobrodružnú povahu. 
Tých sa nevzdám celý život.







 viac materiálu má: Krautruck
fotil, gifkoval: Libor Galia
túlim sa a obdivujem s: Anna Sioux
nosím: kabát: second hand, sukňa, boty: H&M, tričko: BooHoo od Love Ender

pondelok, 13. októbra 2014

Inšpirácia dizajnom


Inšpirácia pri výbere toho, čo a prečo na seba, môže pochádzať z nekonečného množstva zdrojov. Od tých prvoplánových, ako sú módne kampane, blogy, filmy, historické etapy, k zložitejším a abstaktnejším, ako architektúra, či životné štýly, ktoré oblečenie primárne nezobrazujú, ale dajú sa z nich vyabstrahovať vzťahy medzi materiálmi, plochami, spôsobmi užívania...
Dizajn by som zaradila niekde do stredu tejto pomyselnej množiny. Pracuje totiž s podobnými prostriedkami ako móda, ale je na nás, aby sme prenikli do jeho štruktúry, a vybrali si z nej to, čo chceme ďalej použiť.
Preto ma potešili tieto koláže z francúzskeho časopisu Ideat (spomínala som ho už TU), ktorý sa móde venuje len veľmi okrajovo.




streda, 8. októbra 2014

Glitrová sezóna

Glitre (třpytky) a blyštivé veci vo všeobecnosti sa mi vždy spájali so zimou. Cestami predvianočným vysvieteným mestom, keď už o štvrtej je tma, a nedostatok prirodzeného svetla si musíme vynahrádzať jeho umelými náhradami. Dlhými zimnými večermi, ktoré volajú po hravom a teplom zútulení svetlom. Čerstvým prašanom, na ktorom sa svetelným odrazom lámp či mesiaca tvoria farebné ligotavé kryštáliky. Sviatočnými dňami, keď chceme všetci žiariť, či už duchom, tým, čo máme na sebe, či v neposlednom rade - v sebe.

Tento rok ale prišla glitrová sezóna omnoho skôr a v úplne iných kontextoch. Ani už presne neviem, ako sa to odštartovalo, začiatok bol pozvoľný. Najskôr v súkromí, trochu sme sa hanbili chodiť svetielkujúc, cez fázu ´´na párty je to úplne v poriadku´´, masívnu revolúciu, kde sme vytvárali armády shiny happy people až k bežnej súčasti denného líčenia, hoci v dosť decentnejšej podobe.



S glitrami je ale všetko krajšie, nielen vy, ale aj vaše videnie, keď sa usadia na mihalniciach na kraji oka, a vy pozriete do boku. Pre oveľa silnejší efekt odporúčam slnečné okuliare a pohľad smerom k slnku. Magické vizuálne efekty zaručené.

A tak mám celú kozmetickú taštičku od týchto malých
zmrdov a aj 2 týždne po nejakej väčšej akcii si ich nachádzam na rôznych miestach po tele. Vzdám sa ich však, až keď nájdem niečo lepšie. Ale taký materiál je už asi nielen za hranicou ľudskej vynaliezavosti, ale aj predstavivosti.




crop top: Drevená Helena
nohavice: Zara

fotky: Tomáš Gál
miesto: pred Veletržným palácom, Pražský friendly neighbourhood Letná.

streda, 1. októbra 2014

Oranžový huňatý náhrdelník

Určitou kombináciou génov a výchovy som nadobudla vlastnosť, ktorá je dvojsečnou zbraňou. Takmer nikdy nič nevyhadzujem, mám tendenciu zachovávať a doma uskladňovať kvantá vecí, o ktorých som presvedčená, že raz nájdu využitie. Tak množstvá pokladov čakajú často aj roky, aby som im vdýchla nový život. A niekedy sa to podarí.
Tento šál som si kúpila v 13tich, keď som mala mániu oranžovej farby (a huňatom všetkom možnom, to mi ale ostalo), po jej vypršaní a skonštatovaní, že daný kúsok je neuveriteľným gýčom, putoval do jednej z milióna krabíc s odloženými vecami.
foto: Jana Longaverova
Občas som naň ale narazila, a rozmýšľala nad
možným ďalším využitím. Farba bola príliš divoká a neprichádzalo do úvahy ho nosiť v pôvodnom stave.
Vnuknutie som dostala až po zhliadnutí tohto obrázku, kde majú holky nádherné náhrdelníky Samodiva, ktorých divoké farby tlmí sivé oblečenie.
Nápad bol na svete a začala som s premenou. Odstrihla som hebučké bambuľky, zaobstarala niť, ihlu, stredne hrubú zlatú reťaz, vymyslela kompozíciu a dala dohromady.
Šálu som odstrihla aj strapce a prvý krát mohol vyniknúť jeho farebný prechod.
A s radosťou ho vrátim do môjho jesenného šatníka.




foto: Libor Galia
A že náhrdelník nejde len k sivej, ste už mohli vidieť v tomto poste.