pondelok 17. novembra 2014

Otázky po pôvode oblečenia

Bavlnený bodkovaný top a kraťasy, slovenská výroba,
malý obchodík na malomeste, podedené po mame.
Článok na WE ARE / jemne predstavujúci projekt Local Icons, ale skôr zameraný aspoň na počiatočné zamyslenie sa nad pôvodom nášho oblečenia, ma nielenže prinútil k rozsiahlejšiemu komentáru, ale aj k opakujúcemu sa zamysleniu, prečo o takýchto prístupoch a spôsobe uvažovania nepíšem aj ja.
Čoraz väčšie povedomie o podmienkach v azijskích textilných továrňach zásobujúcich reťazce, kde bežne nakupujeme, uvedomovanie si pomerov ceny/ kvality/ umeleckej hodnoty a mnoho ďalších veličín, z toho vyplývajúcu potrebu po ''výkonejších'' kusoch na dlhodobé používanie ma čím ďalej tým viac nútilo bojkotovať reťazce.
A to rozhodne nepatrím k ľudom, ktorý by v šialenstve zliav nakupovali tony handier na jedno použitie. Môj šatník sa už dlhé dlhé roky tvorí približne 75% vecí zo sekáča, počenú časť tvoria aj inak nadobudnuté vintage veci, povymieňané, podedené, prerobené, takže počet nových kusov masovej, prevažne ázijskej, výroby nie je ktovieako hrozivý. Napriek tomu môj odpor k reťazcom silnie, a za poslednú dobu pozorujem, že takmer všetky nové veci zadovážené v kamenných obchodoch u nás pochádzajú z H&Mka, ktoré aspoň miestami vykazuje určitú snahu o zlepšenie situácie.

Veľmi pomaly pribudne aj niečo domáce či zahraničné dizajnové a na úrovni. Je to však u mňa otázka financií, nie nedostatočne osvieteného myslenia.
Existuje však aj ďalší typ obchodov. Tradičná domáca výroba, z kvalitných funkčných materiálov, kde nenájdeme módne úlety posledného týždňa, ktoré po ďalšom týždni omrzia, ale nadčasové kombinovateľné kúsky, ktoré môžu byť pre mnohých z nás základmi šatníka. Takým bol aj rolák, ktorý si holky ku vizuálnej zložke článku rôzne nakombinovali. 
Tých obchodov je dosť, len ich treba vedieť hľadať. A to ma vracia k otázke, prečo nad zamyslením sa nad pôvodom oblečenia nikdy nejako priamejšie nepíšem. Odpoveďou mi vždy bolo, že to musí predsa logicky vychádzať napríklad už len z toho, že v každom outfite nájdete sekáčové veci, či prípadné krátke príbehy o získaných veciach. 
Ale zrejme by to chcelo do očí bijúcejšiu osvetu. A zameranie sa na obchody vyššie zmieneného typu by mohlo byť vodítkom.
Diskusia je potrebná.
Máte podobné pocity v poslednej dobe aj Vy?

2 komentáre :

  1. podobné pocity mám aj ja, a som rada, že sa to celé rozrastá- myslím to celé povedomie. jednak to šetrí životné prostredie, a jednak to aspoň sčasti zabraňuje ešte väčšiemu rozrastaniu konzumu. okrem toho, že sa snažím obmedziť nakupovaniu v obchodoch (aj keď tak milujem topánky, že to ide ťažko), snažím sa pre mňa nenositeľné veci posunúť ďalej- nie len charite, ale trebárs sestre, kamoške, atď. Okrem iného proti konzumu bojujem aj tak, že potraviny nakupujem len také množstvo, ktoré naozaj spotrebujem. A rozhodne sekáče, ak tam niečo super ulovím.
    Mimochodom, sekáče sa vychvaľujú do nebies, ale aj tu treba brať do úvahy, že sa jedná o menšie zlo- píšem z vlastnej skúsenosti- pracovala som dva roky v sekáčovom "biznise", kde sa tovar vyzbieral v severských krajinách na účely charity t.j. mali byť dané zadarmo, tu a čosi sa v papieroch prepísalo, tovar prišiel na Slovensko, a už ich predávali za šialené sumy, napr. raz v sekáči predávali aj kožušinový kabát za 100eur, alebo ked tam bola akoze "znacka" napriklad Zara, tak pulover sa nacenil na 10€.

    p.s. mám pocit, že akokoľvek sa nechcem vtiahnuť do víru konzumu, ešte vždy som v ňom po uši...:(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. díky moc za rozsiahly komentár, čo sa týka tých sekáčov, len si mi potvrdila, čo som si myslela, že tam ide kopa vecí čo mali ísť na charitu.
      a naceňovanie značkovejších vecí robia ako kde, kde to robia, klesnú u mňa.
      kožuch sa dá kúpiť aj za 49kč :)

      Odstrániť