nedeľa, 16. marca 2014

Before it was cool


Práve na Vás pozerá fotka mňa z roku 1997. A podobných ich bude pozerať viac, vďaka novej nepravidelnej rubrike mapujúcej predovšetkým moje outfity z 90tych rokov. A prečo to vôbec robím?

  • z detstva mám obrovské množstvo fotiek, ktoré oceňujem ako pre ich dokumentačnú, tak umeleckú hodnotu. V dnešnej digitálnej dobe to samozrejme nie je nič neobvyklé, ale vtedy bolo. Každé políčko vo foťáku sa rátalo a zachycovalo niečo odlišné, jedinečné a neopakovateľné. Napriek tomu, že sú v hmotnej podobe, a nie len v zložkách v počítači, sú poväčšine uložené v albumoch v krabici či knižnici a to je škoda. Prípadnej výstave by som sa nebránila, ale zatiaľ som sa rozhodla maličkú časť z nich ukázať svetu aspoň takto
  • ešte som ani nevedela hovoriť, ale keď sa mi nepáčilo, čo mi bolo obliekané, dávala som to patrične najavo, až kým nebolo po mojom. A keď už som bola trošičku väčšia, kombinovaním oblečenia som sa dlhé roky bavila a vždy večer pred školou chystala. (Toto mi ovšem nevydržalo, teraz riešim všetko na poslednú chviľu.) Takže predkladané kombinácie vznikli do veľkej miery mojou zásluhou.
  • väčšinou to nebude nostalgicko-humorná spomienka na šialené 90ky, ktoré by si dnes už radšej nikto neobliekol. Mala som šťastie na kvalitné a pekné oblečenie zo západu, ako aj množstvo doma ušitých vecí. (Nie je to žiadne chválenie, hovorím o šťastí a je to môj subjektívny pohľad.)

1994
  • a konečne prichádzam k tomu najdôležitejšiemu a pre mňa rozhodne skutočne zaujímavému poznatku: zistila som, že určité princípy v obliekaní mám v sebe zakorenené už od malička a v posledných rokoch (po období pubertálneho hľadania a experimentovania) som si všimla akýsi podvedomý návrat k nim. Súvisia predovšetkým so zdedenými faktormi: životným štýlom (nosenie masívnejšej, turistickej obuvi), estetickým pohľadom na svet (pekné a slušné veci aj do prírody) a množstvom ďalších, na ktoré som ešte neprišla, ale je zaujímavé ich skúmať. Príkladom je moja veľká obľuba pančúch v súčasnosti - jedným z dôvodom môže byť aj to, že som k nim nikdy nemala odpor, keď som bola malá. (Ako mala asi väčšina súčasníkov či starších ročníkov, ktorým boli v detstve nútené.) Ale napríklad obľube vytŕčajúcich ponožiek v sandáloch/topánkach som ešte neprišla na koreň. 
  • s predchádzajúcim bodom súvisí aj moja obnovená veľká láska ku sukniam a šatom. V detstve som totiž niekoľko rokov mala obdobie, keď som odmietala nosiť nohavice, za každých okolností a počasia to museli byť len sukne a šaty. (Vo fujavici som mala samozrejme nohavice, akonáhle som prišla niekde dnu, prezliekala som sa.) V poslednej dobe sa k tomu trochu vraciam, sukne som dlhé roky takmer nenosila, presvedčená, že mi skoro žiadna nesedí. A teraz sa začali pomaly hromadiť v skrini - a hlavne myšlienky na ne v hlave.
  • aktuálnosťou nie sú len určité modelové kombinácie, ktoré furt nosím, ale aj pár kusov oblečenia, ktoré mi ostali z detstva, a dajú sa stále využívať. U nás sa nič nevyhodí, sme zberatelia, a veci čo sme nikomu nedarovali ostali, a ja som rada, keď ich môžem zrecyklovať.
  • v neposlednej rade môžu fotky slúžiť ako prípadná inšpirácia, ak sem zavítajú nejaké maminky. Detská móda ide aj bez tej ružovej mačky.

1998
Rubriku som nazvala Before it was cool. Výklad je tak trochu ponechaný na každom z Vás. Pôvodne na začiatku malo byť umiestnené ešte jedno, mnou veľmi nenávidené slovo, hoci dosť výstižné. Ale práve vďaka tomu, že ho nepoužívam, rozhodla som sa ho tu nedať. Zrejme naň veľmi ľahko prídete :)


Typy príspevkov budú rôzne. Najbližšie sa tešte na vec, ktorú som nosila aj vtedy, aj teraz.
Stay tuned!

5 komentárov :

  1. super originalni napad!
    nikdy mě nenapadlo hledat souvislosti v tom, co jsem nosila jako malá, ale možná někdy si projdu fotky z děství a zkusím to. A fotky z dětsví mám taky moc ráda, ta atmo fotek z těch starých nedigi fotáků je super, ted se k tomu vracím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem moc za odozvu :) isto to vyskúšaj a porozmýšľaj, porozprávaj sa o tom rodičmi, isto prídeš na nejaké zaujímavosti :)

      Odstrániť
  2. Tiez sa mi napad paci a tesim sa na pokracovanie... Ked nad tym premyslam, z detstva si najviac pamatam tie kusy oblecenia, co by som si teraz hned - keby boli zvacsene - obliekla (vtedy som nie ku vsetkym mala taky pozitivny vztah, neviem preco, ale proste v pamati utkveli).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bude to možno aj tým, že časom silnejú pozitívne spomienky a tie negatívne sa naopak vytrácajú (tento efekt mám v živote ra a zároveň nenávidím, je to vlastne pekne falošné). Ale každopádne množstvo zväčšených vecí z detstva by som brala aj ja :)

      Odstrániť
  3. ja som prechadzala urcitymi zmenami co sa tyka obliekania... ale nikdy sa mi nepacili ruzovkaste, riasene princeznickovske "bleeeh" šaty :) v puberte ma opantal čierny minimalizmus a hlavne kombinacie čiernej s čiernou a ešte raz čiernou :D ... v podstate mi bolo uplne jedno čo mám na sebe, len aby to bolo čierne...v prvom ročníku na vysokej, som začala inklinovať k "skate štýlu", karované košele, úzke skinny.. no a čím som staršia, tým radšej a radšej kombinujem, rada sa hrám s módou a jednotlivými kúskami. jeden deň som za dievčatko, iný úplne inak.. niekedy si hovorím, že je škoda, že som to takto ako dnes nebrala aj na strednej... :/

    OdpovedaťOdstrániť