Nečakajte z môjho výletu do Lyonu žiadne turistické fotky malebných uličiek v Starom Lyone (ktoré mi dosť pripomínajú Malú Stranu), katedrálu, operu, kaviarne na rozľahlých námestiach ani naleštené výkladné skrine. Pozrieme sa na druhú stranu.
Už v Ženeve stačil malý trik, po východe z vlakovej stanice nezamieriť s davom smerom do centra, ale vydať sa na opačnú stranu. Tam ma čakala malá štvrť Les Grottes plná umelcov, v Lyone to po vystúpení z vlakovej stanice Perrache a zamierení na juh bola štvrť Confluence. Celé
centrum Lyonu leží na akomsi „poloostrove“ medzi riekami Rhône a Saône a Confluence je posledný výbežok, pod ktorým sa zlievajú. Teda trochu odrezaná od mesta. Pred pár rokmi že vraj len hnus a špina, dnes rozvíjajúca sa oblasť. (Cítite tam tiež nejakú spojitosť s brnenským Južným centrom? A to samozrejme narážam na hnus a špinu oddelenú od historického centra vlakovou stanicou.)
Každopádne po ceste po nej som taký pocit nemala. Ulíc málo, prázdne, autá takmer neprešli.
A na konci čakalo prekvapenie.
|
Táto ozrutnosť pripomínajúca znetvorený vrak lode je stavajúce sa Musée des Confluences. |
|
Projekt Tonyho Garniera z roku 1924 pre toto miesto. Foto z malej výstavy urbanistických zámerov Tonyho Garniera v Musée des Beaux Arts. |
|
Prekvapením naopak príjemným bol nový most pont Raymond Barre pre peších, cyklistov a električky. Po ňom som prešla do okresu Lyon 7. |
|
Jedna z najslávnejších stavieb Lyonu nie je až tak často navštevovaná, lebo leží dosť odveci. Halle Tony Garnier (1908-1928). Pôvodne mala slúžiť medzinárodnej výstave, avšak cez prvú svetovú vojnu bola skladom munície, neskôr zvieracím trhom. Prešla rozsiahlami rekonštrukciami a úpravami a dnes slúži pre veletrhy či koncerty. Musím však povedať, že ma dosť sklamala. Bola obohnaná ozaj škaredým plotom, vstupné pavilóny sa opravovali, nedala sa ani poriadne odfotiť (len cez pletivo). Z fotiek čo som si pozerela predtým, som akosi naivne čakala otvorené námestíčko s mestským životom. |
|
zo zadnej strany |
|
kresba Tonyho Garniera |
|
neďaleká škola |
|
Cité Jardin Gerland (1924-1932). Záhradné mestá sú vo Francúzsku skôr raritou. A predstavujú si pod nimi niečo úplne odlišné ako u nás. Napríklad ako zoskupenie bytoviek. Aspon že stáli relatívne samostatne, usporiadané do neurčitých útvarov. |
|
Konkrétne tieto boli stavané pre robotníkov z blízkych tovární, a ich funkcia sa dnes veľmi nezmenila, stále slúžia pre chudobné vrstvy obyvateľstva. |
|
V strede miesto pre ihriská, lavičky a stromy. Spievali vtáčiky a nikde ani živej duše. |
|
Na záver niečo pozitívne, tento detail fasády ma zaujal naopak príjemne. |
Po tejto prechádzke som sa cítila trochu otrasená. Asi tomu dodávala svoje aj skorá ranná sobotňajšia hodina, preto bolo v uliciach málo ľudí. A keď nejakí šli, bála som sa ísť s foťákom na krku.
Ale dostal ma z toho návrat do centra, pivo, káva, umenie a samozrejme obchody :D
To sluníčko dodává každé fotce takovou moc hezkou atmosféru :) Ve Švýcarsku jsem ještě nikdy nebyla, ale moc bych chtěla :) Musí to být super :)
OdpovedaťOdstrániťnebyť slniečka je to čistá depka, vďaka aspon za to :) a je to vo Francúzsku :)
OdstrániťNechápu, proč jsem psala Švýcarsko, teď vypadám jako hloupá káča :D Omlouvám se :D
Odstrániťtá Ženeva ťa poplietla, hlavne si nič z toho nerob preboha :)
Odstrániť